Preskočiť na obsah

Explorer 14

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Explorer 14
vedecká družica
Explorer 14
PrevádzkovateľNASA
Iné názvyEPE-B
S-3A
DružicaZeme
Dátum štartu2. október 1962
Nosná raketaDelta DM 19
KozmodrómCape Canaveral LC-17
Trvanie misie313 dní
Zánik1. júl 1966
COSPAR ID1962-051A (432)
Hmotnosť40 kg
Elementy dráhy
Epocha62-10-10.6
Inklinácia32,95°
Apoapsida98 530 km
Periapsida281 km
Doba obehu2 185 min

Explorer 14 bola americká vedecká družica, súčasť programu Explorer, ktorej úlohou bolo študovať kozmické žiarenie, slnečný vietor, magnetosféru a medziplanetárne magnetické pole. Patrila do série Energetic Particle Explorer, kam patrili aj satelity Explorer 12, Explorer 15 a Explorer 26.

Družica bola vynesená 2. októbra 1962 raketou Delta-DM19 a obiehala na obežnej dráhe s perigeom 281 km a apogeom 98 530 km. Družica pracovala bezproblémovo po väčšinu plánovanej misie, problémy sa vyskytli len v období od 10. do 24. januára 1963, kedy došlo k výpadku. Družica definitívne ukončila prenos dát 11. augusta 1963, keď zlyhal vysielač. Užitočné vedecké dáta vysielala približne po 85 % svojej aktívnej životnosti.

Úlohy a prístrojové vybavenie družice boli takmer rovnaké, ako u predchádzajúceho Exploreru 12. Explorer 14 však mal navyše nový detektor protónov, ktorý bol určený na štúdium kladne nabitých iónov slnečnej plazmy. Prístroj bol umiestnený na spodku družice a postupne snímal energetické hladiny od 18 keV do 0,2 keV. Celá snímkovacia sekvencie trvala 170 sekúnd. Užitočné dáta boli z toho prístroja získané len 7. októbra 1962, kedy došlo ku geomagnetickým poruchám.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Explorer 14


Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]